ŠRÍ PATAŇDŽALI

AFORIZMY O JÓGE

 

ÚVOD

 Posolstvo tejto knihy je ,že pravé ľudské šťastie a sloboda sa dájú získať len poznaním a prekonaním samého seba. Je to súhrn presne a systematicky usporiadanej metodiky,ako poznávať samého seba ,ako sa postupne vyladiť a ako očistiť myseľ

a vnútro.Pataňdžali nám ukazuje ako sa stať „Kniežaťom vlastného osudu „.

 

 

Preložené z knihy : Patanjali´s yoga aphorism v sanskrtskom originále ,s prekladom do angličtiny od Swami Vivekanandu .S prihliadnutím k českému originálu od Jaromíra Skřivánka z roku 1993.

 

1996 preklad Jaroščiak Jozef - Jarosciak@hotmail.com

Ďalej nerozširovať !!!

 

 

OSVIETENIE

  1. Začíname objasnením jógy

2. Jóga je ovládnutie činnosti zmyslov.

3. Keď je myseľ ovládnutá ,Ja nehybne zostáva vo svojom pôvodnom nepremenlivom stave.

  1. Ak je tomu inak ,Ja-pozorovateľ sa stotožnuje s premenami mysle.
  2. Je päť druhov týchto premien.
  3. Sú to : skúsenosti ,zmätok,sebaklam,spánok a spomienky.
  4. Skúsenosť vzniká z vnímania,usudzovania a pochopenia.
  5. Zmätok je nesprávna predstava o veci ,ktorá nezodpovedá s jej prirodzenosťou.
  6. Sebaklam je predstava povedana slovami a odlišná od skutočnosti.
  7. Spánok je stav ,v ktorom je zastavené vonkajšie vnímanie.
  8. Spomienka je pripomínanie si minulej skúsenosti.
  9. Ich ovládnutie sa získa praxou a odpútaním.
  10. Prax je trvalé úsilie o sústredenie /Odpútanie mysle od jej premien/
  11. Dlhá ,neprerušovaná a uvážlivá prax sa premení a ustály na zvyk.
  12. Odpútanie je rozhodné odrieknutie si túžob po veciach ,ktoré vnímajú naše zmysli.
  13. Automatickým dôsledkom sebapoznania je najvyššia forma odpútania .Odrieknutie si troch stavou /TAMAS-nevedomosť ,RADŽAS -tvorba činou ,SATTVA-čistota /.
  14. Praxou sa dosiahne Sampradžňáta Samádhi ,ktorá je stavom vedomého osvietenia ,v ktorom je mysel zmiešaná s vedomím citu ,alebo s vedomím rozlišovania ,s vedomím radosti, či s vedomím osobnosti.
  15. Trvalou praxou,zastavením všetkej mentálnej aktivity, prichádza Asampradžňáta Samádhi , v ktorom si myseľ uchováva iba neprejavené dojmy.
  16. Tý ,ktorý sa zbavili pripútanosti k telu ,alebo splynuli s prírodou,vrátia sa do tohoto stavu v ďaľšom narodení.
  17. Ale ostatný musia tohoto dosiahnúť pomocou viery,úsilím,rozpomenutím sa,sústredením a rozlišovaním.
  18. Keď je úsilie mocné,dostaví sa úspech okamžite.
  19. Podľa vynaloženého úsilia sa rozlišuje úspech na slabý,stredný,alebo silný.
  20. Osvietenie sa dá dosiahnúť uctievaním Boha.
  21. Boh je Najvyššia Bytosť ,nedotknutá utrpením ani túžbami ,či prácou a jej následkami.
  22. V Bohu spočíva semeno vševedúcnosti.
  23. ON je mimo hraníc času a je tiež učiteľom pradávnych učiteľov.
  24. Jeho meno je ÓM.
  25. Opakuj si ho stále a medituj o jeho význame !
  26. Týmto dosiahneš osvietenia a odstrániš všetky prekážky.
  27. Nemoc ,nedostatok nadšenia ,nespravodlivosť ,letargia,túžba po zmyslových pôžitkoch, poblúznenie,neschopnosť postupovať dopredu, to všetko sú prekážky ,ktoré rozrušujú myseľ.
  28. Následuje neschopnosť sústredenia,smútok,nervozita a nepravidelné dýchanie.
  29. K ich odstráneniu je nutné praktikovať sústredenie na jeden objekt.
  30. Myseľ sa naplňuje mierom stretnutia so šťastnými ,súcitením s nešťastnými ,ocenením ctnostných a vyvarovaním sa bláznov.
  31. Ale tiež výdychom a zadržovaním dychu.
  32. Myseľ sa skludní ,keď meditácia vytvorí výnimočné zmyslové vnímanie.
  33. Tiež meditácia na vnútorné žiarivé svetlo odstraňuje smútok.
  34. Alebo sústredenie na srdce ,ktoré sa odrieklo zmyslových túžieb.
  35. Alebo meditáciou na poznanie ,ktoré prichádza v spánku a zo snou.
  36. Alebo meditáciou na čokoľvek ,čo sa javí človeku ako dobré a vhodné.
  37. Týmto spôsobom myseľ ovláda všetko ,od najmänšieho po nekonečné.
  38. Keď je činnosť mysle ovládnutá,dostaví sa osvietenie.Myseľ bude súčastne zrkadliť prirodzenosť Diváka,predmet videnia aj samotný proces nazerania,ako priezračný krištál zrkadlí farbu čohokoľvek čo naň položíte.
  39. Toto je Savitarka Samádhi ,osvietenie ,spojené s citom ,keď je myseľ ešte zmätená pochybami o slovách a ich význame.
  40. Nirvitarka Samádhi je osvietenie nad citovosťou, v ktorom miznú pochybnosti a myseľ očistená od zmien ,zachytáva len význam objektu.
  41. Rovnakým spôsobom môže byť popísané osvietenie zo sústredenia na jemnejšie objekty.Osvietenie s rozlišovaním objektov a osvietenie nad rozlišovaním.
  42. Jemnejšie objekty zanikajú v neprejavenom semene /objektov/
  43. Toto všetko sú druhy sústredenia-Osvietenie spojené so semenom.
  44. Očisťujúce sústredenie bez rozlišovania ukľudňuje myseľ.
  45. V tomto stave sa intelekt napĺňa pravdou.
  46. Namiesto poznania získaného dôkazom a usudzovaním ,prináša toto Samádhi priame poznanie objektu a jeho význam v jeho úplnosti.
  47. Výsledné poznanie z tohoto Samádhi vylučuje akékoľvek ďaľšie poznanie.
  48. Potlačením aj tohoto jediného vnemu dosiahne sa bezsemenného Samádhi.

  

Prax

  0.Praktická jóga sa vykonáva odriekaním ,štúdiom a uctievaním Boha.

  1. Cieľom jógy je odstrániť utrpenie a dosiahnúť Osvietenie.
  2. Utrpenie je nevedomosť,egoizmus,túžba,odpor a strach.
  3. Nevedomosť je prvotnou príčinou utrpenia.Ostatné sú len jej následkom ,či už sú driemajúce ,zoslabené a potlačené ,alebo nahromadené.
  4. Nevedomosť zamieňa pominuteľné s nepominuteľným ,čisté s nečistým,neradostné s radostným a Nie-Ja s Ja.
  5. Egoizmus spôsobuje stotožnenie Diváka s obmedzenosťou jeho zraku.
  6. Túžby dychtia po rozkoši.
  7. Odpor sa odťahuje od bolesti
  8. Strach je neustála prirodzená obava zo smrti,hlboko zakorenená aj v mysli vzdelaných.
  9. Jemnejšie utrpenie zmizne,keď sa myseľ rozplynie v osvietení.
  10. Hrubšie utrpenie odstraňuje meditácia.
  11. Následky skutkov ,nech sa uskutočňujú v súčastnom alebo budúcom živote ,majú svoje korene v utrpení.
  12. Tak dlho dokiaľ je tento koreň prítomný ,ostávajú aj následky ,vytvárajú nové zrodenia ,riadia dobu svojho dozrievania a svojho naplnenia.
  13. Prinášajú radosť ,alebo bolesť podľa toho ,či pochádzajú zo zásluh ,či z previnení.
  14. Pre myseľ ,ktorá rozlišuje ,sú všetky následky plné utrpenia ,pretože vždy s nimi prichádza utrpenie.Vytvárajú podráždenie, zanechávajú dojmy a spôsobujú konflikt medzi troma stavmi.
  15. Je nutné vyhnúť sa budúcemu utrpeniu.
  16. Príčinou utrpenia je spoj medzi divákom a viditeľným svetom.
  17. Čistota ,činnorodosť a nevedomosť utvárajú videný svet.Zmysli a živli tvoria jeho rozdielnosť.Radosť a oslobodenie sú cieľom.
  18. Hrubé,jemné,prejavené a neprejavené sú štyri rozdiely medzi troma stavmi.
  19. Divák je plne stotožnený so svojím dívaním. Aj keď je sám bezfarebný,javí sa ako zafarbený vzhľadom k premenám svojho vnímania.
  20. Zkúsenosť z videného sveta existuje len pre diváka.
  21. Táto zaniká pre toho kto dosiahol oslobodenia ,ale videný svet zostáva pre ostatných,ako obyčajný jav pre všetkých.
  22. Divák a videný svet sú tak prepojený ,že pravá prirodzenosť ,každého z nich môže byť rozpoznaná.
  23. Príčinou tohoto spojenia je nevedomosť.
  24. Ak nieje nevedomosť ,nie je ani prepojenie.Zrušenie tohoto spojenia odhalí nezávislosť diváka.
  25. Nevedomosť odhalíme neustálim rozlišovaním medzi Ja a Nie-Ja.
  26. Sedemnásobné je poznanie,ktoré sa dostáva jogínovi na poslednom stupni vývoja.
  27. Meditovaním dosiahneme odstránenie nečistôt a svetlo poznania zažiari.
  28. Jama,Nijáma,Asána,Pranajáma,Pratjahára,Dharána,Dhjána a Samádhi je osem stupňou jógy.
  29. Odrieknutie si násilia a kradnutia a spojenie s pravdovravnosťou a vytrvalosťou ,vytvára zásady./Jama/
  30. Toto sú zásady ,ktoré musia byť dodržované nezávisle na čase,mieste,postavení alebo okolnostiach.
  31. Čistota ,odriekanie,spokojnosť ,odriekanie posvätných mantier a ddanosť Bohu vytvárajú pravidlá./Nijáma/
  32. Keď nás znepokojujú zlé myšlienky ,musíme ich zapudiť myšlienkami dobrými.
  33. Nezabudnite ,že zlé skutky ,násilie a podobne,či už vykonané,zapríčinené alebo navedené,či už sú vyprovokované zlobným odporom ,alebo poblúznením ,či už sa zdajú dôležité ,alebo nie ,zabraňujú meditácii,spôsobujú temnú zaslepenosť a utrpenie.
  34. Ak sa nenásilie stane neoddeliteľnou súčasťou charakteru jogína,akékoľvek nepriateľstvo v jeho prítomnosti zanikná.
  35. Ak je pravda jeho neoddeliteľnou súčasťou ,dosiahne jogín ovocia skutov pre seba a druhých ,bez toho ,že by niečo vykonával.
  36. Kto nekradne k tomu prichádza bohatstvo samé.
  37. Jogín získava energiu neochvejnou vytrvalosťou.
  38. Kto nie je chamtivý a nepríma dary,spozná svoje minulé životy,prítomnosť aj budúcnosť.
  39. Vnútornou aj vonkajšiou čistotou sa jogín odpútava od svojho tela a vyhýba sa telesnému styku.
  40. Rovnako tak dosiahne vyjasnenie intelektu, čistotu mysle,ovládnutie zmyslou a silu sústredenia.Toto všetko ho pripravuje k sebapoznaniu.
  41. Zo spokojnosti vychádza najvyššie šťastie.
  42. Odriekanie odstraňuje nečistoty a prebúdza fyzické aj mentálne sily.
  43. Odriekavanie posvätných mantier ,ťa uvádza v priame spojenie s Bohom ,ktorého uctievaš.
  44. Uctievaním Boha vzniká Osvietenie ./Samádhi/
  45. Pozícia /Asána/ musí byť pevná a príjemná.
  46. To upravý relaxácia a meditácia na Nekonečné a Nemenné.
  47. Ovladnutím pozície zmiznú všetky narušujúce vplyvy.
  48. Ďaľším stupňom je ovládnutie dychu /Pranajáma/
  49. Vydychovanie,vdychovanie a zadržanie dychu môže byť krátke alebo dlhé ,podľa dĺžky,trvania a počtou dychou.
  50. Štvrtá metóda dýchania je určovaná jednotnou mierou vonkajšiou alebo vnútornou.
  51. Tým sa odfúkne mrak ,tieniaci na svetlo mysle.
  52. Myseľ sa stane spôsobilou na sústredenie. /Dharána/
  53. Pratjahára je obnovenie pôvodnej čistoty mysle odrieknutím si vonkajších objektou vnímania.
  54. Tak dochádza k dokonalému ovládnutiu zmyslou.

 

Sily

0. Dharána je upnutie mysle na jediný objekt.

  1. Dhjána je neprerušované spojenie medzi mysľou a objektom
  2. Samádhi je taký druh osvietenia v ktorom vnímanie procesu spojenia mizne a v mysli zostáva iba vnemová podstata objektu.
  3. Tieto tri dohromady /pozornosť ,spojenie,osvietenie/ utvárajú koncentráciu /Samjáma/
  4. Úspešná koncentrácia je priamim poznaním.
  5. Koncentrácia je nútná k ovládnutiu rôznych stupňou.
  6. Tri stupňe /pozornost,spojenie,osvietenie/ sú omnoho vnútornejšie než predchádzajúcich päť stupňou. /viz kapitola 2 . 80/
  7. Ale aj tieto tri sú vonkajšie v porovnaní s bezsemenným Samádhi.
  8. Potlačením rozptyľujúcich vnemou mysle a zosilnením vedomého ovládania sa myseľ pripúta k procesu kontroly a ovláda vnemové modifikácie.
  9. Keď sa vedomá kontrola upevní ,skľudní sa tok mysle.
  10. Keď myseľ odstráni všetky podružné objekty vnímania a sústredí sa výlučne na jediný ,dostaví sa Samádhi.
  11. Takáto koncentrácia je stála a pevná.Čas ju nenarušuje.
  12. Týmto môžu byť vysvetlené tri premeny času /minulosť,prítomnosť,budúcnosť/ a tvarou aj jednotlivých vecí v jemnejšej alebo hrubšej látke či štruktúre.
  13. Podstata je stále rovnaká ,iba jej vonkajšie tvary sa v čase premeňujú.
  14. Vzhľadom k rozličným druhom vývoja vznikajú rozličné vonkajšie premeny substancie.
  15. Sústredením na tri druhy premien ,získame poznanie minulosti a budúcnosti.
  16. Oddeleným sústredením na zvuk slova,jeho zmysel a pochopenie objektu slovom vyjadreným ,v užívaní obvykle zmiešaných dohromady ,porozumieš reči všetkých bytostí.
  17. Sústredením na vnemy z minulosti spoznáš minulé životy.
  18. Sústredením na určité znaky na tele iného človeka spoznáš charakter jeho mysle.
  19. Nemôžeš však spoznať obsah jeho mysle ,pokiaľ sa na ňu nesústredíš.
  20. Sústredením na tvar svojho tela a ptlačením jeho zrakového vnímania u druhých ľudí ,ich vedomie ho nezachytí a staneš sa pre nich neviditeľným.
  21. Tým je tiež možné vysvetliť utajenie a zmiznutie povedaných slov a iných vecí.
  22. Jogín sústredený na súčastné a budúce následky skutkou spozná čas a príčinu svojej smrti.
  23. Sústredením na priateľstvo ,súcit a radosť budeš v týchto oblastiach vynikať.
  24. Sústredením na silu slona ,alebo inú silu ,ju celkom získaš.
  25. Sústredením na vnútorné svetlo spoznáš jemné,zvláštne a utajené.
  26. Sústredením na Slnko spoznáš spoznáš svet.
  27. Sústredením na Mesiac spoznáš planéty.
  28. Sústredením na Polárku pochopíš pohybom hviezd.
  29. Sústredením na oblasť pupku spoznáš konštitúciu tela.
  30. Sústredením na oblasť krku odstrániš smäd a hlad.
  31. Sústredením na ústredný nerv Kurma získaš stabilitu tela.
  32. Sústredením na svetlo vychádzajúce z hlavy uvidíš majstrov./Siddhy/
  33. Sústredením na inteligenciu pochopíš všetko.
  34. Sústredením na srdce spoznáš túžby človeka.
  35. Stotožnenie Ja a intelektu spôsobuje vzruch.Ja a intelekt sa od seba radikálne odlišujú ,pretože druhý je iba nástrojom prvého.Sústredením na svoje pravé Ja spoznáš toto Ja.
  36. Potom následuje osvietenie a sublimácia nadzmyslového vnímania: zrak,čuch,hmat,sluch a chuť.
  37. Tieto sily sú prekážkou osvietenia ale sú mocné vo svete.
  38. Keď sa uvolnily putá mysle, jogín so znalosťou nervového systému sa môže sústrediť na telo druhého človeka a vstúpiť do neho.
  39. Ovládnutie nervového prúdu ovládajúceho pľúca sa jogín nemôže utopiť vo vode ani v močiari,zostáva nedotknutý tŕňmi a môže zomrieť podľa svojej vôle.
  40. Sústredením na živý oheň ,sa vytvorí okolo tvojho tela žiariace svetlo.
  41. Sústredením na vzťah medzi uchom a vzduchom získaš nadzmyslové sluchové vnemy.
  42. Sústredením na vzťah medzi telom a vzduchom a meditatívnym stotožnením s vecami nepatrnej váhy /napr.pavučina/ budeš sa môcť pohybovať vzduchom.
  43. Sústredením na samovoľnú činnosť mysle a nevnímaním svojho tela sa odstráni závoj zacláňajúci svetlo.
  44. Živly ovládneme sústredením na ich prirodzenosť ,hrubosť,jemnosť,vzťahy a zmysel.
  45. Potom sa dostaví schopnosť zmänšovať a zväčšovať svoje telo a jogín sa stane nezničiteľným.
  46. Toto je oslávenie tela .Stane sa zdravým,krásnym,silným a tvrdým ako diamant.
  47. Ovládnutie všetkých zmyslov sa dosiahne sústredením na činnosť ,prirodzenosť,individualitu a zameranie na každý z nich.
  48. Potom je jogín schopný pohybovať sa rýchlosťou myšlienky,dokáže aby jeho zmysly pracovali mimo telo a ovláda prírodu.
  49. Sústredením a poznaním ,že Ja a intelekt sú oddelené sa dosahuje všemohúcnosť a vševedúcnosť.
  50. Nakoniec ,keď sa odriekne aj týchto síl,semeno pripútanosti a zla je zlomené a jogín dosiahne oslobodenia.
  51. Jogín nesmie byť zvedený ani okúzlený nádherou nadzemských síl, aby sa nezrútil do nežiadúcich svetou.
  52. Sústredením na súčastný okamih ,na minulú chvílu a okamih ,ktorý ma nastať ,dostavuje sa osvietenie ,ktoré je výsledkom rozlišovania.
  53. Takýmto sústredením sa dá taktiež rozoznať rozdiel medzi podobnými objektami ,ktorých rozlišnosť druhu ,miesta a vlastnosti je inak nerozoznateľná.
  54. Takéto poznanie,ktoré je dôsledkom rozlišovania ,rošíri sa súčastne za všetkých okolností na všetky veci a vedie k oslobodeniu.
  55. Keď sa intelekt stane priezračne čistým ako Ja , následuje oslobodenie.

 

 

  OSLOBODENIE

0. Sily /Siddhi/ sú darované človeku pri jeho narodení ,alebo ich získa požívaním bylín,opakovaním mantier,odriekavosťou a osvietením.

  1. Jogín sa môže pretvoriť do ďaľšieho života tým ,že spojí komponenty a vlastnosti takéhoto života.
  2. Prírodné komponenty pracujú podľa svojej prirodzenosti . Dobré alebo zlé skutky niesú priamimi príčinami zmien v prírode,ale pracujú ako nástroje k nasmerovaniu vývoja.Voda prirodzene zavlažuje pole,keď roľník odstráni prekážky v jej toku.
  3. Telo ktoré vytvoril ,zaopatruje jogín mysľou zo svojej osobnosti.
  4. Aj keď činnosť takýchto myslí je rozdielna ,pôvodná myseľ jogína ich všetky ovláda.
  5. Ovládajúca myseľ ,zrodená z osvietenia ,zostáva nedotnutá túžbou.
  6. Jogínové následky činou niesú ani svetlé ani tmavé.Následky činou ostatných ľudí sú buď svetlé,temné alebo zmiešané.
  7. Z týchto troch druhov následkou vznikajú túžby,ktoré napomáhajú k ich naplneniu.
  8. Pretože spomienky a dojmy sú identické ,následky túžob sa uskutočňujú automaticky ,aj keď sú vzdiaľené dobou ,zemou ,alebo inkarnáciou.
  9. Túžby nemajú začiatok.
  10. Túžby sú súhrnom následkou nevedomosti a márnivosti mysle a predmetu jej túžby.Ak niesú príčiny ,niesú následky.
  11. Minulosť a budúcnosť existujú v skutočnosti rovnako ako prítomnosť,ale nevnímame ich,pretože zostávajú na inej úrovni
  12. Nevedomosť,činnorodosť a čistota sú úrovne,kde je utajená minulosť a budúcnosť.Iba prítomnosť je prejavená.
  13. Aj keď je viacej vlastností než jedna ,majú jedinú príčinu a jediný výsledok./Vetvy stromu sú rozdielne ,ale strom pochádza zo semena a plodom stromu je opäť semeno./
  14. Aj keď je predmet iba jediný ,rozličné mysle ho vidia rozlične.
  15. Žiadny predmet nieje závislí na jedinej mysli.Keby ho myseľ prestala vnímať,prestal by taktiež existovať?
  16. Predmet si uvedomujeme ,keď sa zrkadlí v mysli.Keď sa nezrkadlí ,zostáva nepoznaný.
  17. Činnosť mysle je známa nášmu Ja ,pretože naše Ja je Pán ,ktorý zostáva nedotknutý.
  18. Myseľ sama seba neosvetľuje,pretože sama môže byť objektom poznania.
  19. Myseľ môže v rovnakú dobu poznávať iné veci a zároveň seba.
  20. Keď by sme predpokladali druhú myseľ ,ktorá by poznávala prvú,predpokladali by sme niečo rozporuplného,čo by miatlo naše vnímanie.
  21. Aj keď Ja sa nepohybuje,zrkadlí sa v mysli a keď myseľ vezme na seba tvar tohoto zrkadlenia ,Ja sa stane vedomím.
  22. Všetko videné aj Divák sa zrkadlí v mysli a odtiaľ ona berie na seba všetky vnímateľné tvary.Tým môže poznať všetko.
  23. Myseľ je sfarbiteľná nespočetnými túžbami a pretože myseľ a túžby pracujú spoločne ,vyplýva z toho ,že myseľ pracuje preniekoho iného /Diváka/.
  24. Ten kto vidí jasne odmieta ztotožňovať myseľ s Ja.
  25. Zaujatý rozlišovaním túži po Oslobodení.
  26. Niekedy vnemy prebúdzajúcej mysle zasahujú do Osvietenia.
  27. Tieto by mali byť odstránené ,ako sa zbavujeme aj iných rušivých vplivou.
  28. Keď jogín dosiahne konečného stavu rozlišovania /Samádhi/ a aj tohoto sa zriekne ,dosiahne stavu ,ktorý sa nazýva „ OBLAK ZÁSLUH „.
  29. Tým sa končia následky činou a utrpenie.
  30. Myseľ bez nečistôt a zábran dosahuje nekonečných vedomostí.Všetko čo sa na tomto svete zdalo byť hodné poznania ,je zanedbateľné.
  31. Všetok priebeh stavou zaniká.Ich cieľ bol dosiahnutý.
  32. Tento priebeh znamená premeny,ktoré sa odohrávajú od jedného okamihu k druhému ,ale sú pochopené až vo chvíly ,keď odplynuly.
  33. Rozplynutie hodnôt,stavou a vlastností v ich zdroji ,keď už nič nezostane ,čoho by bolo možné dosiahnúť ,je OSLOBODENIE.Je prejavom sily nášho JA a odhalením krásy nášho JA.

 

 1